Spisskyhrad Domain Overview🔒 SSL Verified

Table of Contents

• ↓ Dreven�k   Hore
• ↓ Top Alternatives to spisskyhrad.sk

6-Month Traffic Trend Estimate

Official Contact & Profiles

Visual representation extracted from spisskyhrad.sk

Content Snippets from spisskyhrad.sk

"V nadmorskej v��ke 634 m, na v�pencovej skale prevy�uj�cej okolit� ter�n o 200 m, vl�dne Spi�skej kotline jedna z najcennej��ch pamiatok Spi�a, n�rodn� kult�rna pamiatka Spi�sk� hrad. Je nielen dokladom v�voja architekt�ry u n�s od 12. do 18. storo�ia, ale svojou rozlohou prevy�uj�cou 4 hekt�re (presne 41 426 m2) sa pova�uje za jeden z najv���ch hradn�ch komplexov strednej Eur�py.     Bohat� s� aj jeho dejiny. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola os�dlen� u� v mlad�ej a neskorej dobe kamennej. Pravek� os�dlenie v�ak vrchol� na prelome n�ho letopo�tu, ke� sa tu vytvorilo obrovsk� a mohutn� opevnen� hradisko �udu tzv. p�chovskej kult�ry. Jeho valy objavili archeol�govia po�as ned�vneho archeologick�ho v�skumu. Na�li tu v�ak aj obydlia ro�n�ckeho �udu i remeseln�kov a rozmern� kultov� objekt. Z rozsahu, sp�sobu opevnenia i z organiza�nej �trukt�ry mo�no predpoklada�, �e u� v tej dobe tu bolo administrat�vne centrum stredn�ho Spi�a. Valy, v ter�ne e�te znate�n�, obklopovali cel� hrad a prech�dzali cez jeho najv��ie n�dvorie. Po z�niku tohto hradiska vzniklo na susednom kopci, na Dreven�ku, �al�ie siln� hradisko. A� po �om sa za��na budova� dne�n� Spi�sk� hrad.     Dejiny Spi�sk�ho hradu a jeho architektonick� v�voj n�m v podstatnej miere skorigoval a doplnil d�kladn� archeologick� a architektonick� v�skum, ktor� sa tu uskuto��oval asi desa� rokov. Azda jeho najv�znamnej��m poznatkom bolo, �e na�iel a umo�nil datova� najstar�iu architekt�ru hradu, kruhov� obytn� ve�u (ktor� zanikla v prvej polovici 13. storo�ia), postaven� v 11.-12. storo��. Okolo tretiny 13. storo�ia vznik� dne�n� kruhov� ve�a, rom�nsky pal�c a in� �asti horn�ho hradu. Ked�e hrady, medzi nimi mo�no aj Spi�sk� hrad, sa po�as tat�rskeho vp�du v�borne osved�ili, podporoval Belo IV. stavbu hradov a na Spi�skom hrade daroval v roku 1249 spi�sk�mu prepo�tovi miesto, aby si mohol postavil ve�u a pal�c. Tak vznikol tzv. prepo�tsk� pal�c, ned�vno objaven� ako prv� pr�stavba k p�vodn�mu hradu. U� v tom �ase, najm� v�ak v druhej polovici 13. storo�ia, sa okolo hradu odohral nejeden boj. Ve� hrad sa stal strediskom kr�ovskej �upy. �asto na �om s�dlili v�znamn� hodnost�ri. V roku 1275 ho zaujal ist� komes Roland, ktor� sa vzb�ril proti panovn�kovi. Potom patril kr�ovnej Al�bete Kum�nskej, matke Ladislava IV. O hrad sa bojovalo aj v prvej polovici 14. storo�ia. V roku 1312 ho chcel doby� Mat�� ��k Tren�iansky, ale hrad sa ubr�nil. Kr�tko nato ho goticky prestavali a roz��rili.     V roku 1443 ho z�skal J�n Jiskra z Brand�sa, bojuj�ci za pr�va Ladislava Pohrobka. Najsamprv si na �bo�� pod hradom postavil mal� opevnen� pevn�stku, potom dal vybudova� opevnenie ve�k�ho n�dvoria. Tak dost�val hrad pomaly dne�n� rozlohu a podobu. V�znamn�m dejinn�m medzn�kom pre hrad bol rok 1464, ke� panovn�k daroval tento doteraz st�le kr�ovsk� hrad ��achticom Imrichovi a �tefanovi Z�po�sk�m. Je zauj�mav�, �e napriek tomu, �e Z�po�sk� vlastnili vy�e 70 hradov, pova�ovali Spi�sk� hrad za svoj kme�ov� hrad a na �om aj s�dlili. Vo v�znamnej miere ho zmodemizovali a dobudovali. Postavili nov� kaplnku, zv��ili a zosilnili ve�u, v gotickom duchu upravili rom�nsky pal�c, pri�om zamestn�vali t�ch ist�ch kamen�rov, ktor� im stavali pohrebn� kaplnku v Spi�skej Kapitule. Na hrade sa narodil aj posledn� uhorsk� kr� pred Habsburgovcami J�n Z�po�sk�. On bol aj jeho posledn�m majite�om z tohto rodu, preto�e ke� prehral boj o uhorsk� tr�n, skonfi�kovali v marci 1528 hrad Habsburgovci. Ale u� v roku 1531 ho darovali Alexiovi Turzovi. Aj Turzovci si prisp�sobili hrad svojim potreb�m a dali mnoh�m jeho budov�m renesan�n� charakter. Ke� v roku 1636 v mu�skej l�nii vymreli, z�skali hrad Cs�kyovci, ktor� ho vlastnili a� do roku 1945. Pravda, b�vali v �om len do konca 17. storo�ia, preto�e u� od za�iatku 18. storo�ia si Cs�kyovci budovali pohodln� ka�tiele v Hodkovciach, nesk�r aj v Bijacovciach, Kluknave a inde a usadzovali sa tam. Na stavbu t�chto ka�tie�ov pou�ili aj mnoh� stavebn� prvky z hradu. Na hrade ostala len vojensk� pos�dka, ktor� ho v�ak po po�iari roku 1780 opustila. Od toho �asu bol hrad zr�caninou. A� v posledn�ch rokoch sa po d�kladn�ch v�skumoch opravuje, konzervuje a niektor� �ast� sa rekon�truuj�. Doln� n�dvorie bolo u� v roku 1983 spr�stupnen� verejnosti.     Ke� vch�dzame do hradu od Hodkoviec, v�imneme si najprv d�myseln� opevnenie niekdaj�ej hlavnej br�ny. Dnes osamote stojace murovan� st�py bol� p�vodne posp�jan� brvnami, a tvorili prv� �iaru obrany. Za nimi bola hlbok� priekopa, potom vysok� m�r vytv�raj�ci predbr�nie. A� tak sa dostaneme k ve�i s gotickou br�nou z 15. storo�ia, pred ktorou bolo prepadlisko. Br�na sa dala zatv�ra� nielen padac�m mostom, ale aj silnou mre�ou, ktor� sa dala spusti� zhora. Na jej mieste bola br�na u� v 14. storo��. Uprostred stredn�ho n�dvoria, do ktor�ho sa dostaneme, st�l dom polkor�ba, okolo m�rov boli ubytovne pos�dky a vzadu s�pky. Na �avej strane vedie siln� br�na do doln�ho ve�k�ho n�dvoria. Pred jeho vybudovan�m st�l pred touto br�nou barbakan, t. j. ve�a, cez ktor� bolo treba prejs�, aby sa �lovek dostal k br�ne. Ve�k� n�dvorie, postaven� asi v polovici 15. storo�ia, sl��ilo nielen na ochranu tu t�boriaceho vojska, ale mohlo poskytn�� ochranu aj ve�k�mu mno�stvu okolit�ho obyvate�stva. V jeho spodnej �asti s� n�padn� z�klady kruhov�ho objektu. Bola to obytn� ve�a postaven� v prvej polovici 15. storo�ia, chr�nen� mohutnou priekopou a drevenou palis�dou. �iasto�ne sl��ila aj ako skladi�te zbran�. Po vybudovan� m�rov n�dvoria stratila s�asti svoju funkciu pevn�stky. Z vn�torn�ch str�n m�rov n�dvoria boli hospod�rske objekty. Cez toto n�dvorie prech�dza �as� valu p�chovsk�ho hradiska.     Vr�time sa do stredn�ho n�dvoria a strmou cestou vyst�pime cez br�nu do rom�nskeho predhradia, ktor�ho ve�k� �as� bola pred v�skumom zasypan�. Pred sebou vid�me zvy�ky prepo�tsk�ho pal�ca, �alej miesto, na ktorom st�l mlyn a v skale je vytesan� mal� jasky�a. Na druhej strane je pomerne zachoval� rom�nska br�na cez ktor� sa dost�vame do horn�ho hradu. Do horn�ho hradu viedla nesk�r �al�ia br�na, ktor� �sti akoby do vzduchu. P�vodne sa k nej dalo dosta� po drevenej kon�trukcii.     Horn� hrad je, prirodzene, najstar�ou a najcennej�ou �as�ou hradu. Hne� oproti vstupu je do skaly zapusten� cisterna, spojen� s povrchom len �zkym otvorom. Vpravo sa dostaneme k u� spom�nanej rom�nskej br�ne, pred �ou s� m�ry poch�dzaj�ce z posledn�ch stavebn�ch �prav hradu v 18. storo��. Na druhej strane sa nach�dzaj� p�vodn� gotick� a renesan�n� obytn� budovy majite�ov a u��vate�ov hradu, upraven� dnes ako vyhliadkov� plochy s n�dhern�m v�h�adom do ��reho okolia. O reprezenta�nosti p�vodn�ch priestorov hovoria zachovan� gotick� i renesan�n� port�ly a okn�. Uprostred priestoru je donjon - kruhov� ve�a, poch�dzaj�ca z polovice 13. storo�ia, pr�stupn� p�vodne len z v��ky prv�ho poschodia. Za �ou je mohutn� murivo okr�hlej stavby, pova�ovanej doned�vna za cisternu. Ide v�ak o zvy�ky de�truovanej p�vodnej hradnej ve�e z 11.-12. storo�ia. Zanikla v prvej polovici 13. storo�ia v d�sledku de�trukcie podlo�ia, ke� v skale vznikla ve�k� prasklina. Ark�dy sp�jaj� dne�n� ve�u s gotickou kaplnkou z 15. storo�ia, za ktorou sa nach�dza najcennej�ia �as� hradu, mohutn�, p�vodne trojpodla�n� rom�nsky pal�c, ktor� bol v 15.-16. storo�� goticky upraven�. Z p�vodnej architekt�ry s� najkraj�ie jemn� st�piky zdru�en�ch rom�nskych okien s hlavicami. Stavite�mi t�chto objektov boli v 13. storo�� kamen�ri zo severn�ho Talianska. Pri v�skume sa pri dne�nej ve�i na�la vyh�ben� obd��n�kov� jama, ktor� mohla sl��i� ako cisterna alebo ako �adov�a.     Len zo samotn�ho hradu vid�me jeho n�dhern� polohu i kr�snu architekt�ru, pre ktor� sa oplat� vynalo�i� sily na v�stup na hrad."

Key Topics & Focus Areas for spisskyhrad.sk:

Dreven�k   Hore